Kedy bude Nový rok 2012

Autor: miroslav babinsky | 27.12.2011 o 17:45 | (upravené 27.12.2011 o 18:11) Karma článku: 5,29 | Prečítané:  1135x

  Náš súčasný - gregoriánsky - kalendár je používaný prakticky po celom svete. Na počítanie dní je dostatočne presný aspoň do roku 3000. Je však dosť dobrý aj na stanovenie okamihu kedy osláviť Nový rok? Pokiaľ priemerná dĺžka gregoriánskeho roka má hodnotu 365,2425 dní (365 dní 5 hodín 49 minút 12 sekúnd) skutočný tropický rok trvá 365 dní 5 h 48 min 45,4 s (teda 31 556 925,4 sekúnd, čo sa rovná 365,242192129 dňa) stredného slnečného času. Gregoriansky rok teda trvá o 26 sekúnd viac ako trvá obeh Zeme okolo Slnka.

Starorímsky kalendár

Keďže doba obehu Zeme okolo Slnka (jeden rok) nie je celistvým násobkom doby za ktorú sa Zem otočí okolo vlastnej osi (jeden deň) kalendár s pevnou dĺžkou roka (365 dní) sa postupom časom prestane zhodovať s nástupom ročných období, čo je nielen nepraktické ale aj ľahko pozorovateľné (pomocou dní rovnodenností a slnovratov). Takáto situácia nastala ešte pred narodením Krista. Rimania preto mali jeden zvláštny mesiac "Mercedonius", ktorý sa v niektorých rokoch vkladal medzi február a marec. (Názov Mercedonius pochádza z Merces, čo znamená mzda, pretože robotníci boli vyplácaní v tomto ročnom období.  Iný názov pre tento mesiac je „Intercalaris".) . Neexistovalo presné pravidlo pre vkladanie Mercedonia ani pre jeho dĺžku. Rozhodovali o ňom najvyšší kňazi - pontifikáti podľa vlastného uváženia. Tento systém mohol fungovať správne avšak funkcia najvyššieho kňaza (Pontifex Maximus) sa postupne spolitizovala a keďže funkčné obdobia vládcov a úradníkov mali korešpondovať s kalendárnym rokom, bol tento systém náchylný k zneužívaniu. Pontifex mohol predĺžiť rok, v ktorom on alebo jeden z jeho politických spojencov boli v úrade alebo odmietnuť predĺžiť ten, v ktorom boli pri moci jeho oponenti. Napríklad po druhej púnskej vojne a počas občianskej vojny boli "Mercedonius" vynechané. Navyše, pretože rozhodnutia o mesiacoch boli často prijímané pomerne neskoro, priemerný rímsky občan často nepoznal aktuálny dátum, najmä v prípade, že žil vo väčšej vzdialenosti od Ríma. Problém sa stal zvlášť aktuálny počas pontifikátu Julia Caesara (63-46 pred nl). Počas tohto obdobia bolo vyhlásených len päť Mercedonius mesiacov (malo ich byť osem) a počas piatich rokov 41 až 46 ani jeden. Napríklad, Caesar prekročil Rubicon 10. januára, 49 pnl podľa oficiálneho kalendára, ale rozdiel už bol taký veľký, že to bolo vlastne v polovici jesene.

Juliánsky kalendár

Vedomosť že rok má približne 365¼ dňa bola už dávnejšie známa avšak nebola využívaná pretože staroveké kalendáre (napríklad v Grécku) neboli založené na sledovaní pohybu slnka ale na sledovaní súladu pohybov slnka a mesiaca (Octaeteris (8 rokov) alebo Metonic cycle (19 rokov)). Výnimkou bol Egypt, kde sa používal 365 dňový kalendár a pridával sa jeden deň každé 4 roky. Tento systém fungoval minimálne od roku 238 pnl. (dekrét z Kanopus/Canopus). Cézar vplával do delty Nílu v októbri 48 pnl. a zoznámil sa nielen s Kleopatrou ale aj egyptským (ptolemajským) kalendárom (podrobnosti na http://en.wikipedia.org/wiki/Julian_calendar ).  Po tom čo podnikol s Kleopatrou v júni 47 dlhú plavbu Nílom sa v roku 46 vrátil do Ríma. Podľa Plutarcha v roku 46 zvolal radu filozofov a matematikov aby zaviedol nový kalendár, ktorý dostal meno po ňom: juliánsky. Prvým krokom reformy bolo, že rok  46 pnl. predĺžil na 445 dní (okrem Mercedonia vo februári pridal ešte ďalšie dva extra mesiace v novembri a decembri). Pretože tento rok  bol posledný „neregulárny" dostal názov „Posledný rok zmätku". Prvý január 45 pnl je teda prvým rokom platnosti juliánskeho kalendára. Juliánsky reforma zaviedla vložený (priestupný) deň každý štvrtý rok.  365 dní do roka v obyčajnom (nepriestupnom) roku, v priestupných rokoch bol pridaný jeden deň vo februári a rok mal 366 dní. Tým sa dosiahla "priemerná dĺžky roka" 365,25 dňa, čo je len o niečo málo viac než "presná" dĺžka "tropického" roku.  Tropický rok je doba medzi dvoma po sebe nasledujúcimi priechody pravého Slnka (stredu slnečného disku) jarnom bodom. Tropický rok trvá 365 dní 5 h 48 min 45,4 s (teda 31 556 925,4 sekúnd, čo sa rovná 365,242 192 129 dňa) stredného slnečného času. Rozdiel medzi priemernou dĺžkou juliánskeho roka a skutočnou dobou obehu Zeme okolo Slnka je tak len 11 min a 14 sekúnd. Avšak aj tento zdanlivo malý rozdiel narastie na rozdiel jedného celého dňa už za 129 rokov.

Mimochodom: názvy mesiacov a ich približná dĺžka zostali aj po reforme rovnaké. Ako neopodstatnená sa ukázala stredoveká domnienka že Julius Caesar stanovil dĺžku mesiacov tak aby sa okrem februára striedali pravidelne a až cisár Augustus predĺžil mesiac august na 31 dní aby nebol kratší ako júl.

Výhody juliánskeho kalendára

Pravidelné striedanie obyčajných a prestupných rokov v juliánskom kalendári spôsobuje jeho nepresnosť, ale zároveň vedie k istým zákonitostiam, ktoré majú svoje výhody. Vďaka pravidelnosti je rovnaký počet priestupných rokov v priebehu všetkých storočí. Preto v ňom platí, že po dvadsiatich ôsmich rokoch dochádza k opakovaniu vzťahu medzi dňom v týždni a dátumom. Ďalej sa po devätnástich rokoch opakuje vzťah medzi dňom v mesiaci a lunárnym cyklom. Z náboženského hľadiska má význam aj to, že sa Veľká noc je periodická s periódou 532 rokov.

Gregoriánsky kalendár

V roku 325 (AD 325; AD = Anno Domini, roku Pána) zvolal cisár Konštantín I. Veľký prvý ekumenický koncil kresťanstva do maloazijského mesta Nikaia/Nicei. Vedľajším výsledkov koncilu bola zhoda cirkví na spôsobe výpočtu dátumu pre slávenie Veľkej noci. Cirkev považovala za dôležité Ježišovo vzkriesenie sláviť všade v rovnakom čase a tak bolo rozhodnuté, že Veľká noc sa podľa kresťanských cirkví slávi prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti.  Ak spln pripadá na nedeľu, Veľká noc bude až nasledujúcu nedeľu. Dátum Veľkej noci sa teda môže odlišovať medzi jednotlivými rokmi až o viac ako jeden mesiac (od 22. marca do 25. apríla). Jarná rovnodennosť je „stanovená" na 21. marca bez ohľadu na astronomickú skutočnosť (ktorá sa môže líšiť až o dva dni).

Už spomínaný malý rozdiel medzi dĺžkou tropického roku: 365,242 192 129  a priemerného juliánskeho roku: 365,24 spôsobil že v priebehu storočí sa kalendár spozďuje oproti javom v prírode. V 16 storočí tento rozdiel narástol už na 10 dní  a Veľkonočná nedeľa nebola prvou nedeľou po jarnom splne. Od 14. storočia sa pápeži a koncily, rovnako ako astronómovia vrátane Regiomontana a Koperníka zaoberali prípravou reformy kalendára. Rozhodujúci návrh „Compendium novae rationis restituendi kalendárium" predložil pápežovi roku 1575 lekár a astronóm z kalábrijského Ciro Luigi Giglio (latinsky tiež Aloisius Lilius, 1510-1576). Pápež Gregor XIII uzákonil zmeny bulou Inter gravissimas  24. februára 1582. Posun bol naplánovaný tak, aby čo najmenej ovplyvnil liturgický rok a tak po sviatku sv. Františka vo štvrtok 4. októbra bolo vynechaných 10 dní a hneď po ňom nasledoval piatok 15. októbra 1582. Tým sa dátum jarnej rovnodennosti vrátil na 21. marca, ako stanovil koncil Nicejský.

Aby však v budúcnosti nedochádzalo opäť k sezónnym posuvom, bolo pravidlo juliánskeho kalendára o priestupných rokoch upravené tak, že sekulárne roky (ktorých letopočet končí dvojčíslom 00) nebudú priestupné (hoci je letopočet deliteľný štyrmi). Navyše, rok ktorý je deliteľný číslom 400 (1600, 2000, 2400) je ďalšou výnimkou a je naopak priestupný. Tým sa priemerná dĺžka gregoriánskeho roka upravila na hodnotu 365,2425 dní (365 dní 5 hodín 49 minút 12 sekúnd, čo znamenalo skrátenie priemerného roka o 10 minút a 48 sekúnd), čo je len o 26 sekúnd viac ako trvá obeh Zeme okolo Slnka.

Tento malinký rozdiel sa zdá byť zanedbateľný a gregoriansky kalendár nebude potrebovať opravu minimálne do roku 3000. Grigar v knihe Veda a viera[1] navrhuje odstránenie tohto rozdielu rozhodnutím spraviť rok 4840 prestupným namiesto nepriestupného.

Prijatie gregoriánskeho kalendára

Reforma bola prijatá pozitívne v katolíckej časti Európy. V Čechách a na Morave bola zavedená r. 1584 dekrétom cisára Rudolfa II. v roku 1584 (v Čechách sa v roku 1584 slávili Veľkú noc o štyri týždne skôr ako na Morave - pozri Wikipedie.cz[2]). V Uhorsku (na Slovensku) došlo k zmene až v roku 1587 (po 21. októbri nasledoval 1. november). Protestantské krajiny prijali reformu až v 18. storočí (Anglicko 1752,  Švédsko 1753 a v celom Nemecku až v roku 1775). V niektorých protestantských krajinách (napríklad v Nemecku, Švédsku a Dánsku) sa ale Veľká noc slávila počas niekoľkých desaťročí 18. a 19. storočia podľa astronomickej skutočnosti a nie podľa kalendára. Niektoré štáty vzdorovali omnoho dlhšie: Bulharsko (1916),  Turecko (1927) a Čína (1919-1949). V Rusku platil juliánsky kalendár od roku 1700 až do roku 1918 (tj vrátane Októbrovej revolúcie, ktorá podľa toho bola v októbri, ale podľa gregoriánskeho kalendára v novembri). V Grécku bol gregoriánsky kalendár prijatý až v roku 1923. Pravoslávna cirkev v Grécku úpravu neprijala nikdy.

V terajšej dobe je rozdiel medzi gregoriánskym a juliánským kalendárom 13 dní. Tento stav potrvá až do konca 21. storočia, kedy, počnúc 1. marcom 2100, narastie na 14 dní.

 

Kedy teda sláviť Nový rok?

No predsa na Silvestra! Ak chcete buchnúť šampanské presne o polnoci môžete ho otvoriť 26 sekúnd predtým. Veľa úspechov v Novom roku Vám želá

Miro

Poznámka Caesar = Cézar

 


[1] http://www.vira.cz/Texty/Knihovna/Astronomie-a-data-biblickych-udalosti.html

[2] http://cs.wikipedia.org/wiki/Gregori%C3%A1nsk%C3%BD_kalend%C3%A1%C5%99#P.C5.99ijet.C3.AD_v_jednotliv.C3.BDch_zem.C3.ADch

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?